Určite poznáte televíznu stanicu Eurosport, no meno Michal Petrgál vám asi veľa nehovorí. Práve jeho hlas je spojený s tradičnou reláciou Clash Time, ktorá svieti v kalendároch všetkých fanúšikov wrestlingu. Spolu s kolegom Michalom Škorpilom sa starajú o pravidelnú dávku športovej zábavy pre českých a slovenských divákov. Michal Petrgál, veľký wrestlingový nadšenec, fanúšik, odborník a kreatívec, nám porozprával o spojení s wrestlingom a poskytol osobné pohľady na tento fenomén v exluzívnom rozhovore pre Športovky.sk

• doplňujúci článok: Čo je wrestling? 

Ako a kedy ste sa dostali k wrestlingu?
Sám o tom niekedy premýšľam, kedy a ako to bolo. Prvýkrát som wrestling vnímal v počítačovej hre WCW Nitro. Písal sa asi rok 1996 a mal som približne 10 rokov. Hru som našiel náhodou v balení časopisu Gamestar. Išlo o demoverziu, kde som mohol hrať buď za Hogana alebo Glodberga a bolo to celkom vtipné. Vtedy sa najviac fanúšikov získavalo práve pri hrách, cez ktoré ste pochopili zápasníkov, a potom aj wrestling ako taký. Prvý raz som videl wrestling v televízii v roku 1998, keď som sledoval nemecky hovoriaceho Hulka Hogana a nerozumel som mu ani slovo. Hogana som ihneď spoznal, pretože som v detstve pozeral veľa „béčkových“ filmov, napríklad Rockyho III, kde hral.

Hrávali ste hry. Pozerali na nemecky hovoriaceho Hogana. Internet bol v plienkach a dostať sa k videám muselo byť prakticky nemožné. Čím vás teda wrestling zaujal?
Priznám sa, že wrestling ma najprv nebavil. Prišli však české možnosti ako Galaxie Sport, respektíve TV3, kde vysielali Smackdown alebo Fox Sports v angličtine, ktorá mi šla sama od seba. To už bola iná pesnička vrámci vnímania wrestlingu. Postupne som sa do toho dostával a veľakrát vznikli aj komické situácie.

Napríklad aká?
Keďže som vtedy ani nevedel, čo je to internet, tak som si všetko poctivo zapisoval na papieriky. Robil som si vlastné wrestlingové tabuľky a veľmi som prežíval, keď sa menili niektoré pozície. Snažil som sa zapisovať z odposluchu angličtiny aj hlavné veci, ktoré hovorili. Často sa stávalo, že vety nedávali zmysel. Dodnes si pamätám jednu: „Vzduch mu chytil nohu.“ Takže nejako takto to vyzeralo v začiatkoch.

Spomínali ste Hulka Hogana, ktorý je jednou z najväčších legiend. Kto je vaším najobľúbenejším wrestlerom?
Osobne nemám žiadnych jednotlivých favoritov a fandím všeobecne wrestlingu. Hogan nikdy nepatril medzi mojich obľúbencov, ale rešpektujem ho podobne ako Johna Cenu, ktorý je Hoganom dnešnej doby. Ich poznajú, hádam, úplne všetci. Moji obľúbenci pochádzajú skôr z undergroundu a niektorí z nich sa dostali aj na výslnie. Určite Daniel Bryan, kvôli jeho skromnej povahe, skvelej pracovnej morálke a schopnosti zaujať fanúšikov. CM Punk má zas jedinečnú povahu, či už ho ľudia vnímajú pozitívne alebo negatívne. Punka sledujem prakticky od začiatku jeho wrestlingovej kariéry. Ďalší sú menej populárni. Katsuyori Shibata, ktorý pôsobí v Japonsku a veľmi mi imponuje jeho štýl. Mojim miláčikom je Eddie Edwards, ktorého tričko mám pri tomto rozhovore na sebe.

V jednom slede hovoríte o Hoganovi a Cenovi. Ich medzičlánkom bol The Rock. Váš kolega raz nazval tieto postavy „karikatúrami“, ktoré sú presným opakom undergroundu. Ako ich vnímate?
Určite súhlasím s The Rockom, bez ktorého by WWE (World Wrestling Entertainment) nebola tam, kde sa nachádza teraz. Do tejto VIP skupiny by som zaradil aj Stone Cold Stevea Austina, ktorý tiež prenikol do filmov. Komerciu okolo WWE vnímam ako nutnosť, pretože ju vlastní mnoho akcionárov. Jej väčšinový majiteľ z nej urobil multimediálnu spoločnosť začínajúc prvým „zlatým chlapcom“ Hoganom. Osobne dávam prednosť odlišnej prezentácii wrestlingu, ale niet pochýb, že v tom, čo WWE robí, je najlepšia na svete.

Myslíte, že bez týchto mien by dnes bola WWE diametrálne odlišná? Alebo je možné takéto hviezdy športovej zábavy vytvoriť z kohokoľvek?
Určite si nemyslím, že by Vince McMahon dokázal vybudovať megahviezdu z kohokoľvek. Dôkazom je, že John Cena je stále na čele spoločnosti sám. Aktuálne sa totiž nenájde nikto, kto by robil pre WWE tak veľa aj mimo ringu. Je to neuveriteľný nápor, ktorý málokto zvládne. CM Punk mal k tomu blízko, ale jeho nestálosť spôsobila stratu dôvery. Bez spomínaných mien by WWE nebola taká populárna ako dnes. Dnes je však dobre rozbehnutou mašinou a už by mohla fungovať aj bez absolútnych tvárí.

Čo znamená wrestling pre Michala Petrgála?
Pre mňa ide o umenie alebo aj šport, pri ktorom nezáleží na výsledku, ale dôležitý je priebeh. Teda presný opak klasického športu – napríklad futbal a podobne. V Amerike môžeme hovoriť o nikdy nekončiacom seriáli, ale v Japonsku ho chápem ako šport, ktorý si veľmi vážim a prijímam ho s pokorou. Ako mladší som wrestling vnímal ako realitu, ale neskôr mi došlo, že Ježiško a Mikuláš sú reálnejší.

Aký vzťah máte ku „klasickému“ športu?
K športu mám veľmi kladný vzťah, inak by som ani nemohol vykonávať svoju profesiu. Súťažne som hrával stolný tenis, kolky a florbal, no pred šiestimi rokmi ma zastavili problémy s chrbtom. Hrával som aj neregistrovanú hokejbalovú ligu a všeobecne ma bavia bojové športy a ich filozofia. Odmalička mám rád aj basketbal.

Čo vy a aktívny wrestling? Skúšali ste niekedy nejaké chvaty? Uvažovali ste o profi-tréningu?
Aktívny wrestling ma nikdy nelákal a nechcem sa doň púšťať ani teraz, moje miesto je inde. Skúšal som ho jedine s vankúšom, s ktorým sme zviedli epické a vyrovnané zápasy. Kariéru vankúšového majstra som však už ukončil, ostali mi nejaké kamerové záznamy.

Ste aj zberateľom produktov s wrestlingovou tematikou?
Figúrky nezbieram, ale pravdou je, že zbieram DVD, Blu-ray a e-booky.

Všeobecne sa traduje, že attitude éra, kde bolo veľa krvi, extrémnych momentov, nadávok, nahoty a podobne, bola najlepším obdobím WWE. Viem, že vy tento názor nezdieľate…
Attitude éra je často skloňovaným pojmom a ľudia na ňu budú vždy spomínať. Aj napriek tomu, že v tomto období sledovalo wrestling najviac Američanov, nebolo to až také terno. Zišlo sa vtedy veľa talentovaných jedincov v premakaných príbehoch. Podarilo sa zaujať najmä mladšie ročníky. Najhorší však bol zbytočne riskantný spôsob zápasenia. Dnes je to rýdzejšie, atletickejšie a všeobecne prijateľnejšie. Obľúbenú éru nemám, ale rád spomínam na roky 2001 až 2003.

Máte naozaj veľmi slušný prehľad, no hovoríme o mnohých svetových spoločnostiach, ktoré produkujú množstvo programov. Koľko času vôbec venujete sledovaniu wrestlingu?
Niekedy ho musím sledovať kvôli práci, ale niekedy sa naň pozriem z pudu fanúšika. Občas aj šesť hodín denne, ale niekedy si nič nepozriem aj dva dni v kuse. V rámci možností pozerám všetko, čo sa dá. WWE, TNA, ROH, WXW alebo aj menšie americké spoločnosti. ROH je srdcovkou, ale najbližšie mi je Japonsko a New Japan Pro Wrestling, prípadne Pro Wrestling NOAH.

Ktorú zo spoločností by ste odporučili čitateľom, ktorí sa chcú s wrestlingom oboznámiť?
Ťažko povedať. Sú prípady, kedy som ľuďom ukázal Japonsko a urobilo sa im zle, pretože pôsobí veľmi realisticky. Na druhú stranu sa niektorí zase vysmievali z WWE. Najlepšie je začať sledovať programy s českým komentárom, aby človek lepšie pochopil súvislosti. Takže WWE bude asi najvhodnejšia.

Kedy ste videli wrestling premiérovo naživo?
Prvýkrát až v roku 2009 v Prahe, pretože mi predtým unikali cesty do zahraničia. Potom som sa dostal na množstvo akcií. Najviac ma bavili šou WXW, ale raz by som chcel zažiť Wrestlemaniu. Možno už budúci rok v Kalifornii. Bohužiaľ, lístky na natáčanie WWE v Londýne sa zháňajú ťažko.

Koho zápasy odporúčate čitateľom?
Určite Sheamusove, Del Riove alebo Swaggerove, ktorí tomu dávajú naozaj veľa. Divákov upútajú dynamické a presvedčivé zápasy. A dodal by som ešte Daniela Bryana a Cesara.

Čo sa vám na wrestlingu nepáči?
Občasná stupidita a nelogickosť, alebo neustále sa opakujúce veci bez akejkoľvek inovácie.

Asi prvý krok, kedy ste začali wrestling verejne propagovať, bol portál artofwrestling.cz…
Najskôr som sa dostal do jednej diskusnej skupiny, ktorá vytvárala fiktívne scenáre a fiktívne šou. Hovoríme o roku 2003 a v roku 2004 som vytvoril rozsiahly wrestlingový web a diskusné fórum. Po určitej pauze som založil blog a neskôr web Art of Wrestling s myšlienkou odlíšiť sa od ostatných. Zdôrazniť „Art“, teda umenie, no a publikovať najmä publicistické príspevky a rôzne rozbory. Dnes už portál funguje bez môjho redakčného prispievania a denné záležitosti prevzal kolega Róbert Krupár.

Po webe nasledoval Eurosport?
Dostal som sa tam po pražskej akcii WWE v roku 2009, keď som s nimi prvýkrát spolupracoval ako odborný spolukomentátor. Neskôr mi ponúkli viac programov. Pred dvomi rokmi sa to dostalo do bodu, keď som zanechal primárne zamestnanie a začal sa živiť iba Eurosportom. Za päť rokov som komentoval nespočet zaujímavých aj bizarných prenosov. Sústreďujem sa na okrajové športy a okrem wrestlingu ide o strongmanov, austrálsky futbal, stolný tenis, šípky, lukostreľbu, bojové športy, magazíny a občas, samozrejme, zaskočím. Eurosport si veľmi vážim a som veľmi rád, že môžem byť súčasťou takej dobrej a dlhoročnej značky.

Spolu s Michalom Škorpilom komentujete pravidelný wrestlingový magazín Clash Time. Ako vlastne dvojica Michalov vznikla a ako hodnotíte vašu spoluprácu?
Dvojica M+M vznikla náhodne. Najskôr sme sa pri komentovaní striedali traja, no kolega vypadol, pretože šéf chcel stálu dvojicu. Za päť rokov sa z nás stali kamaráti a aj spolupráca s ním je skvelá. Vieme improvizovať, dobre reagovať jeden na druhého a výborne sa dopĺňame. Som mu vďačný za mentorstvo v úvode, keď ma učil komentátorskému remeslu.

Fungovalo to aj opačne? Zaúčali ste ho zase vy do wrestlingu alebo už v tej dobe fandil wrestlingu aj on?
Nebol fanúšikom, ale musel počúvať moje siahodlhé eseje o zaujímavých momentoch a histórii. Aj dnes to funguje tak, že ak chce vedieť nejakú perličku, obráti sa na mňa. Striktne zastávame náš postoj k improvizovanému komentovaniu v diskusii. Nechceme znieť pre divákov umelo.

Potom ste sa dostali s wrestlingom aj do Nova Sport, kde pripravujete scenáre pre Smackdown.
Šlo pre mňa o veľkú výzvu, keď pred dvoma rokmi štartoval nový kanál Fanda. Produkčná ma oslovila s ponukou spolupráce, ale z dôvodu stretu záujmov som nemohol komentovať. Nastúpil som na pozíciu scenáristu a režiséra. Dôležitá je spolupráca s komentátormi a celková atmosféra. Písanie je náročné predovšetkým z hľadiska češtiny. Musím si predstaviť, ako by vystupujúci povedal svoju repliku v češtine, pretože nemôžem prekladať doslovne. Veľmi ma to baví a už mám za sebou stovku scenárov, čo je „strašné“ číslo.

Okrem toho prišla unikátna myšlienka a zrodil sa rádiový program vysielaný na internete. Najskôr AOW Rádio, a potom Kávička, ktorá už má za sebou vyše 50 epizód a  premiéru má každú stredu.
„Kávička s Michalem“ a predtým AOW Rádio boli mojím dlhodobým konceptom, ktorý som chcel vždy zrealizovať. Kávičku mám veľmi rád, pretože sa vysiela pravidelne a našla si svoju základňu pravidelných poslucháčov, ktorá sa rozširuje. Baví ma na tom voľnosť, pretože si sám robím režiséra aj editora. Som teda kreatívne maximálne slobodný. Chcem, aby sa poslucháči pobavili, niečo sa dozvedeli a zároveň ich môžem podnietiť k premýšľaniu o témach.

Kávička je vaším jedinečným dielom a má za sebou prvé výročie. Ako hodnotíte tento nápad po roku?
Začiatky boli ťažké, ale vidím tam postupný progres. Som spokojný, kam sa Kávička dostala a chcem pokračovať ďalej, prichádzať s novými nápadmi a vylepšovať produkčnú hodnotu. Poslucháči píšu pravidelne e-maily, za čo som rád. Obzvlášť, keď si môžem prečítať niektoré zaujímavé myšlienky.

57. diel Kávičky s Michalem

Ako vnímate fakt, že wrestling v našich končinách neprekypuje popularitou? Aké sú rozdiely medzi fanúšikmi v rámci USA, ČR a Slovenska?
O nedostatku pozornosti u nás som pred nejakým časom publikoval aj úvahu, ktorá celkom donútila ľudí hovoriť o tom verejne. Wrestling nemá u nás žiadnu tradíciu, a preto sa nečudujme, že sa mu tu nedarí. Kritika na nahrané chvaty a výsledky je už obohraná a osobne sa k nej už radšej ani nevyjadrujem, pretože to nikam nevedie. Škodí aj rozdrobenosť aj tak malej komunity. Rozdiel medzi americkými a česko-slovenskými fanúšikmi? My si málo vecí dokážeme užívať v okamihu prítomnosti, teda bez riešenia všetkého okolo. Hovorí sa, že Američania sú prehnane optimistickí. Nikto im však neuprie, že keď sa pre niečo nadchnú, je to poriadne vidieť.

Vidíte rozdiely aj medzi Čechmi a Slovákmi? Aké vekové skupiny v našich krajinách tvoria wrestlingovú komunitu?
Slováci sú podľa mňa viac nadšení pre wrestling. Veková kategória je rozličná, ale dominujú tínedžeri, prípadne adolescenti. Máme aj početnú skupinu priaznivcov, ktorí sledovali wrestling v detstve a teraz sa k nemu vracajú, ale aj „držáci“ ako ja, ktorí sa stále hrajú na deti takmer v tridsiatke.

Najbližšie vás čaká akcia nezávislej nemeckej spoločnosti WXW v Prahe v sobotu 11. októbra. Vraj k nej pripravujete aj program na Youtube…
WXW je poslednou etapou toho, čo som chcel pre wrestling v ČR urobiť a tým končím. Myšlienka sa zrodila už pred desiatimi rokmi, keď som sa venoval webu. Dlho sa nič nepohlo a rozhodol som sa sám pozvať WXW k nám a podarilo sa. Dohodli sme sa pred poldruha rokom. Nikdy sme tu nič podobné nemali, pretože WWE mala len exhibičnú šou. WXW môže odštartovať nejakú tradíciu, pretože pre fanúšika nie je nič lepšie, ako vidieť wrestling naživo. Priaznivci majú šancu podieľať sa na štarte niečoho nového a skvelého. Program „Mezi evropskými provazy“ bol výhradne mojím nápadom a koncepciou. Potrebovali sme ľudom predstaviť produkt, kde im v priebehu zápasu a v českom znení vysvetlím, čo ich v Prahe čaká.

http://youtu.be/et0BowkWVPM

V ČR však existuje amatérska wrestlingová organizácia VCV, ktorá robí svoje akcie. Myslíte si, že by tu mohla vzniknúť aj profesionálna spoločnosť?
VCV fandím, pretože vytvorili z ničoho niečo a do takejto práce sa ľudia obvykle nehrnú. Chalani sú veľkými nadšencami, i keď osobne nie som fanúšikom wrestlingu bez profesionálneho tréningu. Hlavne zo zdravotných dôvodov a chápaniu štruktúr. Vytvorenie pro-wrestlingovej spoločnosti by v ČR dávalo zmysel. Mala by svoj ring, personál a už by len ostávalo bookovať jednotlivých zápasníkov. VCV je o nadšencoch, ale to boli aj Hardy Boyz so svojou OMEGA a stali sa z nich profíci a hviezdy.

 S vašimi znalosťami, schopnosťami či kontaktmi by ste transformácii VCV mohli výrazne dopomôcť. Hovorili ste s nimi o takejto možnosti?
Podporujem ich aj mediálne na webe a občas vo vysielaní Eurosportu. Ak by potrebovali s niečím pomôcť, poradiť a vypočuť si môj názor, určite by sa ozvali a vyhovel by som im. Zatiaľ sme sa nebavili príliš do hĺbky.

Je pre Vás fenomén wrestlingu na celý život?
Nedokážem si predstaviť, že by som sa bez wrestlingu zaobišiel. Síce sledovanie zaberá veľa času, ale ja si to užívam. Nechcem to však príliš prežívať, pretože ani najväčší koníček by vás nemal úplne pohltiť.

Autor: Michal Klein

Snímky: Archív Michala Petrgála

Súvisiace články

•  Wrestling: Divadlo alebo šport?

• Z futbalového brankára Wieseho bude zrejme wrestler!

• TOP 18 uletených a originálnych športov

Komentáre